Preskočiť na obsah

Paralaktické meranie vzdialeností

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Paralaktické meranie vzdialeností je jedna z geodetických metód merania vzdialeností.

Princíp paralaktického merania vzdialeností.

Princípom paralaktického merania vzdialenosti je riešenie trojuholníka. Na jednom koncovom bode meranej vzdialenosti (B) je umiestnená lata o presne známej dĺžke. Na druhom koncovom bode (P) je presný (sekundový) teodolit, ktorým sa meria vodorovný uhol .

Vodorovná vzdialenosť je potom vypočítaná:

Pokiaľ je b = 2m, potom

Na podobnom princípe bývalo založené aj určovanie dĺžky triangulačných základní pri budovaní trigonometrickej siete.

Základnicové laty

[upraviť | upraviť zdroj]
Základnicová lata Carl Zeiss Jena Bala 2 m

V Československu sa používali predovšetkým základnicové laty VEB Carl Zeiss Jena Bala 2 m v kombinácii so sekundovým teodolitom Zeiss Theo 010 a trojpodstavcovou súpravou Zeiss. Na meranie v podzemných priestoroch bolo možné terče doplniť osvetľovacím zariadením.

Základnicové laty vyrábali aj iný poprední výrobcovia zememeračských prístrojov, ako Wild Heerbrugg (Wild GBL)[1], Kern Aarau (Kern IB - invarbasislatte)[2] a ďalšie.

Pri štandardnom meračskom postupe bola presnosť merania závislá na meranej dĺžke a presnosti určenia paralaktického uhla. Nižšie uvedené hodnoty platia pre použitie sekundového teodolitu s presnosťou ±3 cc / 1".

meraná dĺžka v metroch stredná chyba v milimetroch/100 m
50 ± 6
100 ± 24
200 ± 96
300 ± 216

Pokiaľ bola meraná vzdialenosť rozdelená na kratšie úseky a bol použitý zvláštny postup merania (kalibrovaná lata, obojstranné terče alebo iné) bola presnosť merania v milimetroch.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Wild GBL 2m Subtense Bar [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
  2. Kern IB Invarbasislatte [online]. . Dostupné online. (po nemecky)

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Geodesie. [s.l.] : [s.n.], 1953. Kapitola Dálkoměry s latí, s. 178–180.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]